Určite poznáš ten pocit, keď ti ide srdce z hrude vytlačiť, máš spotené dlane... a... a mozog? Ten akoby zamrzol a do poľa pozornosti ti hádže len jeden katastrofický scenár za druhým. Telo je v strese, zvyšuje sa ti produkcia adrenalínu a svaly sú pripravené na boj, alebo útek.
Začínam si naplno uvedomovať, že naša "civilizácia" ako si ju radi nazývame je nenormálna. Ale čo si pod pojmom nenormálna predstavujem ja? Napríklad mi už dlhšie ide hlavou, že sme ako ľudia neskutočne vynaliezaví v tom, ako druhých ľudí mučiť. Raz, keď som bola v múzeu utrpenia, či ako sa to volalo, som sa nestačila čudovať na aké všetky mučiace...
Ahojte kamoškovia, v poslednej dobe riešim pre mňa veľmi zaujímavú tému, aby ste si nemysleli, že ja tu len mudrujem, ale to čo píšem, s čím sa vám tu "zdôverujem" nie sú len nejaké výmysly, je to niečo čím si v danom období prechádzam. Mojím cieľom nie je radiť vám, mojím cieľom je inšpirovať. Ja takto vlastne len radím sama sebe. ...
Už dlhšiu dobu mi po rozume chodí istá myšlienka. A keď som bola teraz nedávno na výlete v múzeu moderného umenia, Danubiane uvedomila som si prečo. Tá myšlienka sa týka toho, ako si my ľudia myslíme, že sme pánmi tvorstva, že môžeme všetko vlastniť, všetko si pretvárať na vlastný obraz bez nesenia následkov (napríklad aj také vodné hrádze). Jasné,...
Sloboda. Čo ti napadne pri tomto slove? Ide o zdanlivo jednoduché slovo, ale vyjadruje podstatu každej jednej bytosti. Napadá mi pri ňom miliarda asociácií, snáď sa aspoň jednou priblížim k vysvetleniu toho, ako ju ponímam ja.
Väčšinu času, čo som doma, nepozerám telku. Dnes som ale úplnou náhodou prepla na film, ktorý sa volá Darca. Veľmi ma zaujal, pretože síce je z roku 2014, ale akoby ukazoval dnešnú realitu, z určitého uhla pohľadu. Pointa filmu bola v tom, že všetci obyvatelia "mesta" žili s akoby vypnutými citmi. Poznali, čo je to úsmev, ale nepoznali radosť,...
Ako každý správny pôžitkár si bežne popíjam svoju obľúbenú kávu a VŽDY, keď otváram nové balenie tej nepomletej, fetujem jej vôňu. Doslova ju vťahujem, vpíjam do seba, akoby mi nikdy nemala vyprchať. Ukladám si ju niekde v časti môjho mozgu a čakám na správnu chvíľu, kedy sa opäť znenazdajky vynorí a pripomenie mi krásne časy. Rozmýšľam nad tým,...
Veeeeľmi dávno som rozmýšľala akého vám zas dám chrobáka do hlavy, milí moji čítači a čítačky. Indície neprichádzali, tak som si dala pokoj, a aj vám. Možno je to dobre, možno je to zle. Väčšinou to nechávam na svoju intuíciu.
Keďže rekapituláciu uplynulého roka majú už všetky instagramové hviezdy za sebou, tak som samozrejme na rade ja! No, čo? Nečuduj sa, veď ja predsa vždy meškám, nie žeby to bol nejaký chvályhodný skill, ale kráľovná predsa nikdy nechodí neskoro, to len ostatní sú tam skôr. Ale nie, samozrejme, že ma zas zastihla tá moja "obľúbená" PROKRASTINÁCIA,...
...Vám vyrozpráva príbeh "neobyčajného rande".