Väčšinu času, čo som doma, nepozerám telku. Dnes som ale úplnou náhodou prepla na film, ktorý sa volá Darca. Veľmi ma zaujal, pretože síce je z roku 2014, ale akoby ukazoval dnešnú realitu, z určitého uhla pohľadu. Pointa filmu bola v tom, že všetci obyvatelia "mesta" žili s akoby vypnutými citmi. Poznali, čo je to úsmev, ale nepoznali radosť,...
Veeeeľmi dávno som rozmýšľala akého vám zas dám chrobáka do hlavy, milí moji čítači a čítačky. Indície neprichádzali, tak som si dala pokoj, a aj vám. Možno je to dobre, možno je to zle. Väčšinou to nechávam na svoju intuíciu.
(nechcem zase začínať článok mojím obľúbeným klišé, ale nedá sa mi inak, pretože všetky moje supr-dupr články mi prichodia na um práve počas prechádzok a zapisujem ich pri pití vína- som predsa PÔŽITKÁRKA - a nehanbím sa to priznať! (haha, teraz sa cítim ako na sedení anonymných alkoholikov- volám sa Daniela a NEmám problém s pitím vína, to víno má...
A máme ho tu! Samozrejme, že Oscara (slnko), a tak ako on po dlhom čase zaútočil na naše pazuchy, ktoré sa lesknú už po rannej sprche, aj ja hodlám zaútočiť po dlhom čase na tvoju bránicu.
Hneď na začiatku upozorňujem chlapov, že toto nebude čítanie pre vás, alebo možno aj áno.
Prvý apríl prešiel a somár sa našiel. (HAHA!) Musím uznať, milí Insta priatelia, že vás bolo neúrekom, ktorí ste naleteli na môj šikovný fórik. A ešte v taký okatý dátum. Každopádne ma vaše gratulácie potešili aj som sa pousmiala, aj ma zahriali pri srdiečku, že existujú prajní ľudia a myslím, že ich je stále viac. Ponaučenie z tohto nemilého...
V poslednej dobe si čoraz viac uvedomujem, aká je vďačnosť dôležitá. Aj keď máš zlý deň, možno sa ti pokazilo auto, alebo potrebuješ sa vyplakať, stavím sa, že v každom dni bola aspoň štipka radosti, šťastia, alebo lásky.
Opäť sa vám hlásim, milí zvedavci, stalkeri a iní divní ľudia, ktorí čítate tieto psycho výplody. Viem, že som vás trošku zanedbávala, priznávam, ale nie je to vôbec ľahké vymýšľať si príbehy o udalostiach, ktoré sa MOŽNO stali, dejú sa, alebo sa s najväčšou pravdepodobnosťou udejú. Nie som predsa Sibyla.
Iste sa ti to už stalo! Určite! Najmä keď si bol dlhšie v uzavretej miestnosti, či už v škole, alebo v práci. Ten pocit, keď prídeš po dlhej vytúženej ciG(k)pauze, a zacítiš ten kolektívny smradík. Alebo, keď tam vstúpi "cudzinec" a hneď sa nenápadne ponáhľa otvoriť okno. Poznáš to veľmi dobre, a hlavne v zime.
Prvý sex...uplynula nejaká doba, kým som sa rozhýbala napísať tento blog na požiadanie. Uznajte predsa, musela som získať aj nejaké skúsenosti. Aký by som to bola bloger, keby som všeličo nevyskúšala najprv na sebe? HA HA! Samozrejme, ten svoj prvý mám už za sebou, ale myslím si, že tých "prvých" môže byť viacero.
