Recenzia na "rendez-vous"

...Vám vyrozpráva príbeh "neobyčajného rande". 

Rande si skôr prekladala ako schôdzku priateľov, nie ako zámer hľadať si životného partnera, na toho mala ešte času dosť. Stalo sa však niečo nečakané. V dobrej nálade a s úsmevom na perách sa prihlásila na takzvané rýchle rande. V ňom malo ísť skutočne o to, či si dvaja ľudia opačného pohlavia "sadnú", alebo nie. Princíp spočíva v tom, že za 4 minúty sa máte porozprávať s novým človekom, nejako ho osloviť, a dozvedieť sa čo najviac jeden o druhom. V ten večer sa tam zišlo desať žien a trinásť mužov. Nastal menší nepomer, pretože neprišli všetky, ktoré sa nahlásili. To však situáciu nijak nemenilo, ani nekomplikovalo. Ženy mali aspoň väčší výber. Skôr by to nazvala sociálnou formou multitaskingu, toto je predsa to nové, svetovo obľúbené a často používané slovo. Teda, toto bol taký multitasking, multitalking, multibrainstorming, multiemocial event. Kedysi sa na to dívala v lacných amerických filmoch, teraz to dorazilo aj na Slovensko. Šťastie, že sa uskutočňujú takéto akcie, pretože ľudia sa pomaly uzatvárajú do svojich sociálnych bublín, plných facebooku, instagramu, snapchatu...spojení so všetkými a predsa sami. Čas plynul veľmi rýchlo, no ona aj napriek tomu zabudla, že sa na niečo také šialené podujala. Až kým jej deň predtým neprišlo upozornenie na konajúcu sa akciu. Ráno toho dňa mala také zmiešané pocity, až chcela usporiadateľovi napísať, že to asi vzdá. Prezerala si zoznam tých, čo sa mali zúčastniť a prišlo jej to až zábavné, pretože si to predstavila ako nejakú geriatrickú párty. Musí uznať, že predsudky sú veľmi zavádzajúce, pretože opak bol pravdou. Ani len netušila koľko skvelých ľudí sa dá naakumulovať v takom malom priestore. Vzhľadom na to, že nikoho z nich nepoznala, sadla si obďaleč. Najprv len pozorovala a tvárila sa nenápadne. Všetci, čo sa zjavovali vo dverách nemali ani náznaky geriatrického veku :D a na jej prekvapenie ani známky zúfalstva. Myslela si, že bude sama, že bude za socku, že len ona to skúša prvýkrát. Spoznala však tri žienky a všetky jej potvrdili, že oni sú v tom s ňou. Odľahlo jej. Zábava sa mohla začať. Nakoniec od jej stola všetci ťažko odchádzali, príliš málo času na príliš veľké osobnosti. Spoznala zaujímavých ľudí, možno takých, ktorí sú každodennou súčasťou vášho života, možno takých, ktorých si na ulici v tom zhone nevšimnete. Každý z účastníkov mal však svoju predstavu, svoju ideu o ideálnom partnerovi. Teraz, keď sa "spoznali", môžu pokračovať v odhaľovaní duše toho druhého. Ach, koľko "málo" stačí na pekný deň. Jeden úsmev, jedno číslo. A nový príbeh duší sa môže začať. Dajme im pokoj, dajme im čas!

"Každý deň stretnúť človeka, človeka stretnúť každodenne." (Ján Kostra)