Po diaľnici beží kôň, chceš mať voľnosť ako on....LEN POMALY!

Keďže som spomínala, že som začala cestovať do práce, tak mám ďalšiu skvelú novinku. Tentoraz sa týka slovenských cestárov. Vždy si totiž vedia nájsť ten najlepší čas a miesto na opravu, ktorá väčšinou trvá dobrých 30 dní. Cesty 1. a 2. triedy zvyknú opravovať tak, že najprv dajú na "miesto činu" výstražnú značku. To trvá zvyčajne niekoľko dní. Potom sa začne čosi diať, to znamená, že sa tam tí cestári prechádzajú a tvária sa, že už začínajú tvrdo makať. To znova trvá niekoľko dní, až sa pustia do samotnej práce. Cesta opravená, značka ostáva! Jazdite si 20-tkou pokojne aj 2 mesiace. Ale čo ma naštvalo najnovšie je to, že oni presne vedia, kedy majú začať niečo opravovať. V najväčšej dopravnej špičke, počas pracovných dní. Tak si v pohode sedím v buse a tu zrazu, keď sa pripájame na diaľnicu, vyzerá to skôr ako parkovisko kamiónov, než ako rýchlostná cesta. Jedinú rýchlosť, ktorú tam dokážeš zaradiť je jednotka, poprípade dvojka - rovnako ako sú oceňované naše cesty. Keď sa šoférovi podarilo obehnúť všetky kamióny, konečne sme sa "pohli".

Našťastie som to tentoraz stihla do práce, ale minule som mala fakt na mále. Išla som autom a niekoľko km pred BA som videla kolóny. Vravím si, IC GONA BI OUKEJ ( https://www.youtube.com/watch?v=P9-4xHVc7uk ), ale nebolo. Keď som obehla fúru kamiónov, zistila som, že tunel Sitina je priebežne uzatváraný. Samozrejme v dopravnom servise vždy všetko vedia, až keď je neskoro. Tak som sa "prepchala" na odbočovací pás smerom na Patrónku, keď zrazu otvorili tunel. Pomyslela som si: "skvelé, to sa stáva iba mne". Vyšla som na cestu a tam bola ešte väčšia kolóna, ktorá siahala až ďaleko, ďaleko smerom do mesta. Tak, že fajn, budem sa usmievať na tých švihnutých šoférov, ktorí si myslia, že keď sa zaradia bez smerovky, že si to máš akože aj všimnúť. Trčala v zápche, počúvala lekcie nemčiny, /ešte keby som rozumela o čom točia/ a sledovala hodinky. O desiatej som predsa mala byť v práci. Keď som si však už na poslednom semafóre uvedomila, že to asi nestihnem /z Patrónky do Avionu z 9:58 do 10:00, cca pol hodinky cesty/, tak som sa rozhodla napísať manažérovi s pokojom Angličana. Až na poslednom semafóre som sa totiž dozvedela, že cestári tam opravujú cestu a prejazdný bol len jeden pruh z troch. On mi však úplne nepríčetne odpovedal, že to je niečo nehorázne.

Ako by to, že som tri štvrte hodiny sedela v aute bez pohybu bolo nejako HORÁZNE! :D

Ale keďže mám rada šťastné konce, prevádzku za mňa otvoril kolega a povedal, že je fajn, že som neišla cez Prístavný most, pretože tam bola havária. Typický BA šoféri, trošku zaprší, zasneží a už nevedia šoférovať.

A to všetko kvôli cestárom, ktorí pracujú v čase najväčších špičiek. Česť výnimkám, ktorí nepracujú vôbec. :D