Hľadanie šťastia

Nejaký ten čas som už dospelá, a dokonca som prišla do veku, kedy už môžem riadiť aj veľké motorky. Napríklad takú Yamahu. Je to síce krásny stroj, ale asi naň nemám odvahu. Takú krásnu zelenú som dnes videla aj pri jednom bare, tak som si povedala, že keď som už aj ja veľká, môžem si dovoliť jeden nealko radler. Chvála Bohu, že nedržím diétu, pretože radler má asi 100 krát viac cukru ako pivo. A čo je cukor? No cukor je predsa smŕŕŕŕŕť. Ako som tak sedela v tom bare, pozorovala som barmana ako čapuje. Vždy ma to fascinovalo, ako sa pohár plní zlatistým mokom, (občas nejaký slabší odvar chutí možno aj močom), ale pohár sa plní, pena narastá. Po takých dvoch minútach ma to prestalo baviť, tak som sa rozhodla sledovať miestnych štamgastov. Samozrejme nemôžem prezradiť ich mená, keďže GDPR dnes nadobúda svoju účinnosť. (Asi ste už počuli o novom nariadení Eu na ochranu našich osobných údajov.) Takže som tých štamgastov počúvala viac-menej pre seba. Snažila som sa nájsť v tej kope kecov toho môjho motorkára. Kým som sústredene napínala uši, začala som rozmýšľať nad typickým piatkom priemerného Slováka. Už od skorého rána sa teší, ako si po práci zájde s partiou na jedno. Všetci ale dobre vieme, že jedno bude akurát tak wecko, ktoré bude mať perný večer. Parťáci sa teda zídu večer v bare a začína sa kolobeh piva. Z rúrky do pohára, z pohára do pupka a z pupka zas do rúrky. Po niekoľkých pivách som si aj ja vždy vedela veľmi živo predstaviť, aké to je, keď má chlap problém s prostatou. Popri popíjaní čapovaného moku a lesnej vône, častou návštevou wecka a výčapu si ešte stihnú vyrozprávať zopár sprostých vtipov a pookukávať nové babenky, ktoré okolo nich prechádzajú. Čo ma ale udivuje najviac je, že tuším všetci sa hrajú na chudáčikov a pritom im nie je veľa vycálovať 50 eur za pár pív a borovičiek. Ozajstní lesní gurmáni, čo vám poviem. Keď sa typický priemerný Slovák vracia po záverečnej domov, radšej si nechcem predstaviť jeho ženu, ktorá už možno aj metlu štartuje. Svojho motorkára som po týchto zážitkoch už radšej ani nehľadala, čo ak mal aj on svoju lesnú partiu? Nasadla som teda na svoju metlu a odfrčala si domov napísať tento dojímavý príbeh o hľadaní šťastia a nájdení šťatia.

Na zdravie Slovensko!