Cestujem SAMA

Áno, áno, áno, už som to každému asi stokrát vysvetľovala, že do Milána pôjdem sama. No a? Čo je na tom? Síce nie som nejaká veľká cestovateľka, takto na výlet pôjdem vlastne po prvý raz úplne sama. Jasné, už som bola napríklad na Cypre, v Berlíne, Chorvátsku (to by som hádam ani nebola Slovenka, keby som nebola aspoň raz v živote v Chorvátsku), Bulharsku, proste samé dovolenkové klišé destinácie. Pozitívum je, že som sa ešte nikde nestratila, aj keď som mala v obľube prechádzať sa po mestách sama. Niekedy aj o 4 ráno, keď už svitalo. Pointa je v tom, že keď sa nevieš prinútiť vstávať ráno na východ slnka, radšej pretancuj celú noc a spať ani nechoď. Mám to ale premyslené, že? Napriek tomu, že keď som bola malá tak mi v autobuse bývavalo zle, som si cestovanie obľúbila a dnes som už voči nevoľnosti odolná. Predsa len najradšej cestujem lietadlom, alebo vlakom, alebo rada šoférujem a hlavne v noci.

Keď sa ma však známi pýtali, kam idem toto leto na dovolenku a ja som im oznámila, že do Milána, hneď sa každý pýtal s kým tam idem. "Sama". Znela moja hrdá odpoveď. "Sama?" všetci sa čudovali, akoby videli ufo. Áno, sama. "A prečo?" Hneď druhá, hádam tá najodpornejšia otázka ľudskej zvedavosti. Vždy som im ponúkala chlácholivé odpovede typu: "Boli lacné letenky a bolo to narýchlo." Potom mi začali rozprávať aké na mňa všade číhajú nebezpečenstvá, a že si mám nájsť nejakého parťáka. Čo ak nechcem? Chcem cestovať sama. Chcem chodiť kam chcem a nemusieť nikomu vymýšľať harmonogram, alebo sa nebodaj nejakým riadiť. Nemám rada masové chodenie a fotenie "každého stĺpu". Neznášam stáť na každom dvadsiatom metri a čakať, kým prejdú ľudia, aby som si mohla niečo vyfotiť. Rada chodím sama so sebou, premýšľam, spomínam, vnímam tú atmosféru, vône, chute, pohľady aj výhľady, zvuky, hudbu, reč. Rada skúšam svoju angličtinu, aj keď mi paradoxne ide lepšie, keď si dám decko vínka. Rada sa učím nadávať po cypersky, chorvátsky, nemecky, bulharsky a najnovšie aj po taliansky. Budem to všetko prežívať vo svojej duši. Vo svojom srdci. Keď cestuješ sám, vtedy sa ukážu tvoje limity, tvoje slabosti, alebo prednosti. Veď keď sa nemôžeš na nikoho spoľahnúť, zistíš aký si vnútri silný a nezávislý. Objavuješ svet a zároveň objavuješ sám seba. A možno prídeš na niečo, čo si si o sebe doposiaľ nemyslel. A možno sa popri tom všetkom aj zasmeješ a keď budeš mať najviac naložené v gatiach spomenieš si na moju príhodu na letisku: keď som raz prechádzala cez kontrolu a zrazu ma vybrali, že mám ísť za kontrolórom, pýtala som sa, čo to má znamenať. Pasažier predo mnou povedal, že je to kontrola na výbušniny- explosives- a ja som v tej chvíli celá vystresovaná tresla: " oh, YES I´M HOT, BUT NOT EXPLOSIVE!" a v tej chvíli sme sa všetci traja rozosmiali a týpek na mne teda ešte dlho nechával oči. Chvalabohu, že ma nezabásli. Proste sa musíš vedieť vynájsť v každej situácii. (len ak si chlap, toto ti na letisku asi neprejde)