Bol to skvelý rok!

Keď som sa na Silvestra vracala z práce, slnko už bolo za obzorom. Obloha bola nádherné sfarbená. Oranžovo-ružovo-fialovo-modrá. Tieto farby naznačovali, blížiacu sa noc a veterné ráno. Dokonca už svietil aj mesiac. Bolo celkom jasno, kde-tu obláčik. Náhlila som sa domov, konečne po práci a v aute som si sentimentálne zaspomínala na svoj čoskoro už uplynulý rok. Uvedomila som si, že je ako diaľnica. Išla som si svojim tempom a za sebou nechávala niekoľko prekážok (kamiónov), občas som sa za nimi ešte obzrela v spätnom zrkadle, ale robila som to akoby zo zvyku, zo strachu, ubezpečovala som sa, že sú už za mnou, a môžem sa zas zaradiť do starých koľají. Niektoré prekážky boli väčšie- zmena práce, rozchod s priateľom, a niektoré boli banálne hlúposti, z ktorých sa robí veľká veda, ale nakoniec ani nestoja za zmienku. Uvedomila som si, že som na prelome rokov, na konci niečoho krásneho, ale na začiatku niečoho ešte lepšieho. Pozrela som sa pred seba a tam ďalší kamión a niekoľko áut. Usmiala som sa. Aj tento rok bude ťažký. Bude ma sprevádzať niekoľko prekážok, ale ja ich všetky predbehnem a dôjdem do svojho cieľa. Tiež som bola niekoho prekážkou, pár náhlivcov ma obiehalo. Každý z nás má svoj cieľ. Ale veľa ľudí sa často pozerá do spätného zrkadla, iní sa náhlia a chcú byť prví. Ja sa snažím užívať si aj prítomnosť. Inak by som si nevšimla tú nádhernú oblohu, jasný mesiac, srnky na poli a stromy s inovaťou. To je krása prítomného okamihu. Veď čo viac si človek môže priať, keď je zdravý, má milujúcu a milovanú rodinu a priateľov, strechu nad hlavou a niečo do úst? Ja som to všetko v roku 2017 mala a DOŽILA som sa nového roka. Som za to všetko vďačná. A môžem si s pokojom povedať, že aj napriek problémom to bol SKVELÝ ROK.

A preto aj vám, milí priatelia želám do nového roka, aby ste si vedeli vychutnať prítomnosť, aby ste si uvedomili, aké máte šťastie, že žijete, že ste zdraví a že máte tú najlepšiu rodinu a priateľov, ktorí stoja pri vás.